Upriamilzrak svoj do neba,
temnotaho oslepila,
mračnása vôkol neho rozletia,
nastalatma, slepota.
Objavilosa čierne svetlo,
zmietlodeň.
Preniklocez zvláštne sklo,
zakrylojeho podobeň.
Vokolí sa váľajú
bezsnov, tupo hnijú
tisíceodrezaných stromov
beznádeje,
bezpotomkov.
Mrakyčiernych stromov
ležiav kalužiach,
červenámiazga uniká,
utešujemalých démonov
Bolto mor?
Ktorýžetvor,
zatoto môže?
Tmavýodraz
uvidelz kaluže,
zalialho mráz.
Upriamilzrak svoj do neba,
silavetra sa prepletá
medzipahýľmi, trieskami.
Pozrelsa za seba,
ačo my?
Vietorsa znova rozduní,
vodasa zavlní
azmení farbu
zhnedej na šedú,
akobypolievku miešali
azabudli poslednú prísadu.
Kroksa pohol,
skúsilviac,
zakrátkokúdoľ,
ktorýho oblapiac
skončiljeho námahu.
Nanebi sa objavili vtáci.
Zodviholhlavu,
zraksa zháčil,
plamennútrávu
vyslalidraci.
Vodasa rozliala
padalaz hora
prekrylaoheň
samadráždila telá
Horúcaaž príliš bola
padalaz hora
bubnovala,trhala
lialasa z hora
Svitanieprišlo z rána
nastaloticho
ozvalasa rana,
ohluchlivšetci
padliaj lietajúci pevci.
Vánokzahnal všetky kúdoly
Vodazmizla
nastalpokoj na poli
vlese...vyschla.
Svitanieukončilo nočnú moru.
Zmizlistromy aj dravci,
ostallen jeden
podobnýstromu
malvšak svoje sny,
ktorému svitanie vzalo.
Vrátilasa konečne voda
hnedočiernátekutina
lialasa zdola.
Vyvieralazo zeme
uprostredkrajiny,
kdenezáleží na mene.
Ozvalsa rachot,
prerušilpokoj,
nastalpochod,
tisícovstromov.
Ožiliskaliská, drali sa vpred
zanimi drali sa stromy,
abyzískali krajinu spať
kráčalido tmy.
Tenstromu podobný, ktorý mal sny
bolzástupom vtlačený do hliny
ocitolsa vo väčšej tme,
vtej bude pokoj.
Poslednékvapky dažďa lejú sa zbytkami.
Nastalosvitanie...na celej Zemi.
