Ako mám istotu pri akejkoľvek hádke na Internete, že mám pravdu?

Autor: Stefan Janicek | 15.2.2011 o 21:44 | Karma článku: 3,86 | Prečítané:  659x

V prvom rade je táto otázka absolútne irelevantná, keďže väčšina hádok sa dotýka tém, kde neexistuje jednoznačne pravdivá odpoveď. Zoberme si interrupcie. Existujú len názory. Alebo rovno objektívnu pravdu. Existuje? Neexistuje? Znova nepoznáme odpoveď.

 http://www.bestessayhelp.com

Čiže v danej hádke nejde o to kto má pravdu, ale kto má lepšie argumenty na obhájenie svojho názoru. Za dobrý argument môže byť označená aj odpoveď „Si kokot!“. Jedná sa o časť psychologického boja na vyčerpanie protivníka, ale ja sa teraz sústredím na bežnejšiu formu debaty. Teda takú, kde sa to snažíme oponentovi iba naznačiť.

Prvý a základný krok k úspešne zakončenej hádke je výber hádky nasledovaný výberom oponenta. Táto časť je najdôležitejšia a v podstate určuje výsledok. Ak si vyberiete niekoho, kto nechápe, že ste ho práve zotreli a ďalej píše to svoje, tak pocit z výhry nie je kompletný. Naopak ak si vyberiete niekoho, koho kapacity v danej téme sú lepšie ako tie vaše, riskujete snahu o čo najrýchlejšie urovnanie témy, aby ste neboli odhalení ako ten slabší jedinec.

Ako teda spoznať ideálny cieľ. Väčšinou použije nejakú zjednodušenú alebo logicky chybnú argumentáciu, aby urazil nepriateľov svojej ideológie. Taký cieľ je ideálny. Ukazuje, že nemá dostatočné vedomosti o danej téme alebo nemá dostatočnú inteligenciu na uchopenie témy. Nesmie to však byť absolútny blbec (viď. odstavec vyššie).

V tomto momente výberu mám jednu veľmi veľkú výhodu. Čo sa týka hádky, nemám žiadnu ideológiu. Môžem byť zástanca interrupcii. Môžem byť zástanca slobodnej voľby. Môžem bojovať proti korporáciám. Môžem bojovať proti socializmu. Všetko závisí od môjho oponenta. Je hlboko veriaci? Tak sa vsuniem do opačnej role a zase naopak. Sama o sebe by toto výhoda byť nemohla, keďže sa tak stanem iba opozičným hlasom.

Výhoda spočíva v tom, že som prístupný argumentácii oboch strán. Znamená to, že poznám argumenty oboch strán a čo je ešte lepšie, chyby v daných argumentoch. Viem, že ak budem argumentovať nejakými faktami, tak druhá strana ich spochybní istým spôsobom.

Ako to viem? Lebo sa to už stalo. Myslíte si, že keď prídete so svojím „svätým“ názorom do diskusie, že daný názor pred vami neprezentovalo milióny iných ľudí? Že sa daná problematika neopakuje v neustálych intervaloch? Výskum v problematike tak nemusí prebiehať v rovine učenia sa faktov k problematike, ale v pozorovaní ľudí v diskusii, ktorí napádajú argumenty iných. Namiesto prečítania tisíc stranovej knihy vám stačí pozrieť diskusiu, kde jeden diskutér nájde chybu druhému diskutérovi. Na Internete sa to dá behom sekundy overiť a o mesiac neskôr to môžete použiť vy.

Preto sú najľahšie obete nováčikovia. Či už sa jedná rovno o mladistvých idealistov, ktorí jednoducho chcú vyjadriť, že prišli na novú revolučnú myšlienku (znovu objavenú 3 tisíc rokov starú tézu) alebo o ľudí, ktorí nemajú skúsenosti s daným diskutovaním. Väčšinou ak sa otvorí náboženská téma na fóre venujúcemu sa chovu psov, tak nemusíte očakávať, že vás rozstrieľajú teológovia. Stať sa to však môže preto nikdy nepodliehajte falošnému pocitu nadradenosti. Vaše argumenty musia byť rovnako prepracované, keď sa bavíte so znalým človekom, ako aj keď sa bavíte s človekom neznalým. Vždy sa môže pripojiť niekto ďalší a reagovať na vás.

Vrátim sa však k začiatku diskusie. Máme ideologickú výhodu. Vieme aké argumenty oponent použije. Vieme, že keď použijeme isté argumenty my, tak v nich existujú chyby. Oponent na ne reaguje istým spôsobom. V istom zmysle to pripomína šach. Chcem toho druhého priviesť do stavu, keď si sám sebe protirečí alebo odhalí svoju vlastnú blbosť. Nemusí to vždy vyjsť, keďže človek sám o sebe si dokáže ospravedlniť logickú hlúposť vo faktoch (Bez toho by sa nám pravdepodobne zrútila celá naša civilizácia a spoločenský poriadok.). Väčšinou stačí, keď si to všimnú iní diskutéri. Iných diskutérov myslím teraz tých, čo nemajú v danej téme ideologicky pohľad. Na metalovom fóre asi ťažko budete obhajovať hiphop (Ako hej priznávam je to výzva, ale nie je to nič pre bežného diskutéra).

Ďalšiu výhodu, ktorú vám poskytuje absencia ideológie, je chyba v zaradení. Tú spraví vždy oponent pri hádke s vami. Obmedzené ľudské vnímanie tiahne k čiernobielemu svetu. Teraz to nemyslím ako niečo negatívne. Ja sám mám problém zaradiť si tváre viac ako stovky ľudí. Teraz si predstavte, žeby som si mal zaradiť miliardu ľudí aj z ich osobnosťami. Nemožné. Preto si vytvorím zjednodušenie. Cigáni kradnú. Následne to môžem skorigovať. Cigáni kradnú okrem Tomáša, ktorého poznám. Neskôr na cigáni kradnú okrem Tomáša a tej rodiny od vedľa. Je to jednoduché a uľahčuje nám to život ako taký (Teda okrem vojen, neznášanlivosti a rasizmu).

Náš súper si takto rovnako čiernobielo zaradí nás. Keďže on je konzervatívny kapitalista tak vy musíte byť ľavicový liberál. Niektorých ľudí toto zjednodušenie uráža, lebo sa považujú, čo ja viem, za pravicových liberálov. Ideológia im totiž bráni zobrať si túto výhodu. Ak si nás chybne zaradia, tak celý ich útok sa v podstate minie účinkom. V podstate nám nič nebráni v niečom súhlasiť, v niečom zastávať úplne odlišnú pozíciu ako sa od nás očakáva. Takto môžeme súpera vychýliť z rovnováhy. Čo je to za ľavicového liberála, ktorý neznáša komunizmus a homosexuálov? Ako mu mám dokázať jeho nepravdu, keď vlastne so mnou súhlasí?

Daný človek sa tak uzavrie do vlastnej pasce. Vtedy väčšinou nastáva protiútok. Tí inteligentnejší alebo možno menej konfrontačné typy (kto vie?) sa budú snažiť zahrať túto „hru šachu“ na kompromis. „OK, súhlasíme spolu v tomto a v tomto, tak to ukončíme“. Viac konfrontačné typy sa pokúsia o zopakovanie vášho postupu. A teda neútočiť na vašu ideológiu (keďže žiadnu viditeľne neprezentujete) ale na nejaký váš argument. Už záleží od vás ako kvalitne ste položili svoje argumenty.

V najhoršom možnom prípade vám nájdu logickú chybu a pokúsia sa vás znemožniť rovnako ako vy ich. V trochu lepšom prípade budú musieť vytrhnúť vetu z kontextu a nejako ju napasovať tak, aby sa hodila do ich útoku. V tomto momente je veľmi dôležité dávať si pozor na prepis vašej vety. Často sa stáva, že vašu vetu „parafrázujú“, zmenia slová tak, aby sa malinko pozmenil zmysel a oni tak mali svoju chybu. Na toto treba vždy upozorniť, lebo takto nechávate zbytočnú muníciu. Obrátene to však nikdy nerobte. Je to zbytočný risk. Ak vám nato protistrana príde, vyzeráte ako idiot, čo nevie prepísať text.

V najlepšom možnom prípade si oponent chybu vymyslí alebo „vycíti“ z vyznenia vášho textu. Ak nemôže použiť nič, čo ste napísali, tak máte v podstate vyhraté. Ale tiež je nutné upozorniť, že ste nič také nepísali a súper váš text nepochopil. Treba však presne vážiť slová, lebo je tenká hranica medzi nepochopením jasného textu a nepochopením blábolu slov, ktoré nedávajú zmysel. Nesnažte sa ohromiť zložitosťou textu alebo používaním cudzích slov. Poukazuje to na vás ako nováčika, ktorý si nie je istý a snaží sa svoj názor „skryť“ do zložitého textu, aby mu tam ostatní nenašli chybu.

Postúpim teraz k zakončeniu. Treba sa neustále vracať k začiatku hádky. Súperova snaha je diskusiu vyvinúť, aby sa na začiatok zabudlo, keďže ste poukázali na jeho chybu. To nesmiete dopustiť. Môže totiž použiť iné argumenty na iné témy, ktoré neobsahujú chybu, a na ktoré nebudete môcť reagovať. Alebo naopak vy sami spravíte behom diskusie logickú alebo faktografickú chybu. Všetci sme predsa ľudia a s dĺžkou diskusie narastá pravdepodobnosť, že sa niekde zmýlime.

Tu teraz odbočím od témy. Nepoužívajte tento štýl diskutovania v témach, ktoré vás zaujímajú alebo so známymi, kde sa chcete porozprávať. V takomto prípade nie je problém priznať si chybu. Netreba sa toľko starať o formálnu a obsahovú stránku. Toto je úplne iný druh diskusie. Vaším cieľom nie je niekoho „dojebať“ ale rozvinúť debatu.

Vraciam sa späť, kde sme to boli? Aha, niekoho dojebať. Ak sme spravili všetko správne, tak by sme mali byť v situácii, kde náš oponent ukázal, že hovoril blbosti alebo, že jeho pôvodný argument bol blbosť. Dôležité je formálne zakončenie. Ideálne je také, kde to za vás niekto prevezme a vy sa už nemusíte unúvať. Ak sa tak nestane tak to chce posledné vyhlásenie, ktoré v sebe nesie nejakú múdrosť poukázanie na súperovu chybu a nejaké pekne zovšeobecnenie, ktoré je však myslené na súpera. Aj tu existuje ideálna situácia. Oponent vám na toto finálne vyhlásenie zareaguje napadnutím. Ak v takom napadnutí nie je nič konkrétne, tak sme práve ukončili diskusiu. Zachovali sme istú auru „Múdrejší ustúpi.“ Čiže to vyzerá, že nepotrebujeme mať posledné slovo. A oponent je len hašterivé dieťa, ktoré potrebuje mať vždy pravdu.

Dá sa to zakončiť aj obrátene. Súper to „vzdal“ lebo už ďalej nereaguje. Do istej miery to všetko závisí od vášho odhadu situácie a súpera. Do istej miery to závisí od vlastnej psychiky a ako to vnímate vy. To je predsa to prečo to robíme. Pre dobrý pocit. Pre pocit, že sme dojebali nejakého čuráka, ktorý sa nevyzná, ale potrebuje do všetkého kecať. Tu sa opäť vrátim na začiatok a k výberu. Všetko to závisí od výberu a od vašej chuti. Ak v polovici písania reakcie dostanete pocit, že vás to vlastne nebaví a načo to vlastne píšete, tak okno zavrite a nereagujte. Tu nejde o to ukázať niekomu pravdu, lebo to nejde. Liberála nepremením na konzervatívca. Svetonázor sa síce vyvíja, ale určite sa nezmení za pomoci hádky.

Na záver ešte pár tipov. Nájdite si spojencov. Nemusíte spolu súhlasiť vo všetkom. Technicky môžete mať odlišný názor na danú tému. Ide o to, že v danej téme môžete spolupracovať. Ide o psychickú prevahu. Dvaja ľudia dokážu vnímať dva krát toľko, môžu odovzdať dva krát viac energie a venovať dva krát viac času. Prípadne každému z nich stačí iba polovica námahy. Navyše môžete vytvárať akúsi auru demokracie „Je nás viac, máme pravdu.“. Všetko je to opäť o pocitoch.

Občasné skúšanie. Argumenty s priateľmi alebo známymi. Ich cieľom nie je dojebať vás. Vaším cieľom nie je dojebať ich. Môžu vám však ukázať, že niečo čo považujete za nediskutabilné, môže niekto iný spochybňovať. Je dobré niečo také vedieť skôr ako to potom vytasíte ako argument. Príklad: Arabi sú zlí, lebo urobili útok na WTC. Ak niekto v danej skupine verí tomu, že WTC ma na svedomí americká vláda, tak váš argument má silu názoru, čo nie je nič moc.

Gramatika. V podstate ak to proti vám niekto použije, tak sa väčšinou označuje za obmedzenca, čo nevie vnímať obsah, a preto napáda formu. Nie je to však generálne platné. Ak máte naozaj zlú gramatiku hlavne čo sa týka y/i, tak môžete mať problém. Na to sa niekedy nedá nepoukázať, lebo je to občas dosť viditeľné. Existujú už tradičné slová ako hanba/hamba, na ktoré sa dosť ľudí zameriava, a preto ich treba mať na pamäti. Vždy ešte môžete diskutovať na zahraničných fórach. Je vrcholne neslušné napádať gramatiku cudzincov, ktorí sa snažia písať domácim jazykom, keďže to nie je ich materinský jazyk. Tiež je lepšie spraviť chybu v dlhšom texte ako v jednovetnej odpovedi.

 

Na úplný záver iba toľko, že „HAVE FUN“ o tom to celé je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?